|
|
|
|
| Každodenný život |
|
Purikov deň sa začínal na svitaní. Zahnal hlad i smäd kvasenou akou- hustým, trochu opojným nápojom zaváňajúcim sladom. Okrem toho neexistovali žiadne iné raňajky. Indián zjedol zvyšky večere. Potom sa vybral na pole. Tam pracoval za pomocí manželky a rodiny celý deň. Ako všetci roľnici, aj peruánsky Indián považoval ustavičnú lopotu za samozrejmosť. Práce na poli i oddych boli súčasťou náboženského obradu. Indián by nepochopil dnešné odlúčenie práce od bohoslužieb. Činnosť ktorá by súčasne nebola obradom, nemala preňho nijaky zmysel. Neskoro popoludní sa roédina opäť prišla najesť. Jedlá boli vačšinou varené, vyprážanie a pečenie Indiáni nepoznali. Kukuricu varili s paprikou a bilinami, kým zrnka nepopukali. Toto jedlo volali mote. Z lamieho mesa sušeného na slnku pripravovali polievku, z ktorej robili pridaním belavej zemiakovej múčky hustú kašu. Pukance poznali a považovali ich za lahôdku. Z rozdrvenej kukurice miesili cesto, z ktorého piekli v horúcom popoli akýsi chlieb. Po tmavých kútoch domu im pobehovali jasnooké morčatá kui, ktoré chovali na mäso. Večerali medzi štvrtou a piatou popoludní. Ak prišiel do ailju správca, posadali si všetci do dlhých radoch oproti sebe, jedlo si každý priniesol a správca sa usadol na zlatú stoličku. V trópoch sa rýchlo stmeva. Indiáni večer zakryli závesom vchod do domu a posadali si na látky okolo dohárajúceho ohňa, alebo okolo otvorenej hlinenej panvice so žeravým uhlím ktorá len slabo hriala.
|
|
František Baláž - 11. 10. 2002 -
|
|
|
