|
|
|
|
| Cesty |
|
Dejiny poznajú len dve významné sústavy ciest: rímsku 90 000 kilometrov a inksku 16 000 kilometrov. Inkovia vedeli že keď chcú stmeliť horské, pobrežné a púšťové oblastido jednej ríše, musia mať výborne cestné spojenie. V inskej ríši boli dve hlavné cesty: kráľovská (andská-5 200 kilometrov) a pobrežná (4 000 kilometrov). Inská pobrežná cesta bola široká 8 metrov. Od tejto šírku upustili len vtedy, keď natrafili na nejakú neprekonateľnú prekážku. Osem metrov širokú a 4 000 kilometrov dlhú pobrežnú cestu spájalo s andskou cestou niekoľko vedľajších ciest. Niektoré spojovacie cesty pochádzali z predinskej doby a inskí inžinieri ich buď nechali tak, alebo ich prestavali.
Cieľom inských ciest bolo čo najrýchlejšie dopraviť vojsko na bojisko. Na niektorých horských priechodoch sa dodnes nachádzajú apačety (apa- bremeno, četa-odkladajúci), posvôtné kopčeky z kameňoch, veľkých ako päsť, ktoré podľa starého zvyku vytvorili pocestní s ťažkými bremenami. Na apačetu postavili kameň, symbol bremena, a s ním tam zanechali aj únavu.
 | | Mapa inských ciest |
|
|
František Baláž - 11. 10. 2002 -
|
|
|
