|
|
|
Kov a jeho spracovanie |
|
V ríši Inkov sa ťažilo pozoruhodné množstvo zlata. Nezabudalo sa však ani na ťažbu iných kovov. Najväčšej obľube sa však tešil brondz. Okrem tho bol to jediný kov, ktorý smel jednoduchý Indián nosiť ako ozdobu. Pravdepodobne káždý narod na svete vedel spracúvať kov. Prvé sa začalo ťažiť zlato. Železo hrdzavelo, striebro zachádzalo. Jedine zlato bolo poddajné a trvanlivé. Neskôr prišla meď a potom cín. Tak ako dnes aj vtedy Indiáni pracovali v baniach neradi, pretože čas ktorý strávili pod zemou ukradli práci na poli. A nech bolo zlato akékoľvek cenné- zem bola večná. Zlato striebro a meď prichádzali z Ánd. Hory bohaté na kovy boli sväté. Baníctvo a baníci sa tiež riadili určitími zákonmi. Indiánov mohli povolávať na prechodné práce v baniach len počas štyroch najteplejších letných mesiacov a v banskej oblasti nesmeli bývať bez žien. Väčšina zlata sa ťažila v strmých horách vrúbiacich vlhkú oblasť Carabaye, výchdne od jazera Titicaca. Na stupňovitých svahoch sa dodnes nachádzajú zvyšky starých zlatokopeckých obcí. Najpouživanejšou metódou získavania zlata bolo ryžovanie. okrem toho sa v riekach robili malé kamenné priehrady, v ktorých sa po veľkých daždoch zachytávali zlatonosné kamene. Inkovia používali všetky známe metódy spracovania zlata: liatie, tepanie, letovanie i nitovanie. Peruánske metódy spracovania kovov zatiaľ nik podrobnejšie nepreskúmal, vieme však z tejto oblsti všeličo, napríklad že Inkovia používali zliatiny cínu. Mnohé predmety, ktoré by sme na prvý pohľad pokladali za zlaté, obsahovali cín. Poznali výrobu brondzu zlievaním medi a cínu a jeho kovaním za studena vyrábali hlavice mlátov, nože, chirurgické nástroje, boly na chytanie vtákov a inej zvery, ihlice, kotúče do uší, hrebene a iné, ktoré sa však strácali v obrovskom množstve zlatých a strieborných ozdôb.
|
František Baláž - 11. 10. 2002 -
|
|
|